Skoči na glavni sadržaj

Izvorni znanstveni članak

https://doi.org/10.5513/JCEA01/17.2.1726

Energetická bilancia vybraných plodín a ich potenciál pre zabezpečenie potreby energie na Slovensku

Katarína HRČKOVÁ ; Plant Production Research Institute, National Agricultural and Food Centre Slovakia, Bratislavská cesta 122, 921 68 Piešťany, Slovakia
Štefan POLLÁK ; Grassland and Mountain Agriculture Research Institute, National Agricultural and Food Centre Slovakia, Mládežnícka 36, 974 21 Banská Bystrica, Slovak
Norbert BRITAŇÁK ; Grassland and Mountain Agriculture Research Institute, National Agricultural and Food Centre Slovakia, Research Station Poprad SNP 2, 058 01 Poprad, Slovakia
Roman HAŠANA ; Plant Production Research Institute, National Agricultural and Food Centre Slovakia, Bratislavská cesta 122, 921 68 Piešťany, Slovakia


Puni tekst: engleski pdf 373 Kb

str. 433-446

preuzimanja: 662

citiraj


Sažetak

Cieľom predkladanej štúdie bolo zhodnotiť a porovnať vstupy a výstupy energie pre pestovateľské technológie silážnej kukurice (Zea mays L.) a pšenice letnej (Triticum aestivum L.) v nížinnej oblasti a troch trvalých trávnych porastov (dva poloprírodné a porast osídlený metlicou trstnatou, Deschampsia caespitose (L.) P. Beauv) v horských oblastiach Slovenska počas obdobia 2011-2012. Plodiny boli porovnávané z hľadiska úrod sušiny, dodatkovej energie a energetického zisku prevedením na zjednocujúcu energetickú veličinu - tona ropného ekvivalentu (TOE). Najvyšší energetický zisk bol dosiahnutý pri silážnej kukurici (233.37 GJ*ha-1). V skupine trvalých trávnych porastov dominoval porast osídlený metlicou trstnatou so ziskom energie (59.77 GJ*ha-1). Tento trávny porast vyžadoval na svoju prevádzku veľmi nízky vklad dodatkovej energie (3.66 GJ*ha-1) v porovnaní so silážnou kukuricou (12.37 GJ*ha-1). Celkový potenciál rastlinnej biomasy bol konfrontovaný so spotrebou energie na Slovensku. Najpriaznivejší energetický potenciál poskytla pšenica, ale aj napriek tomu by dokázala pokryť iba 19,6% spotreby elektrickej energie a 11,3% spotreby zemného plynu. Vysoká výmera plôch trvalých trávnych porastov a oblasti kde sa nachádzajú, sú dôvodom, prečo sa pokladajú za významný rezervoár bioenergie. Nie je však možné nahradiť spotrebu fosílnych palív energiou biomasy testovaných plodín.

Ključne riječi

energetický potenciál; kukurica; metlica trstnatá; obnoviteľná energia; pšenica letná; tona ropného ekvivatentu; trvalý trávny porast

Hrčak ID:

158961

URI

https://hrcak.srce.hr/158961

Datum izdavanja:

2.6.2016.

Podaci na drugim jezicima: engleski

Posjeta: 1.583 *