Izvorni znanstveni članak
ZASTÚPENIE DRUHOV ČEĽADE CARABIDAE (COLEOPTERA) V ZÁVISLOSTI OD VSTUPOV ORGANICKEJ HMOTY DO PÔDY
Jana Porhajašová
; Department of Environment´s Protection and Zoology, Faculty of Agrobiology and Food Resources, Slovak University of Agriculture in Nitra, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, The Slovak Republic
Vladimír Petřvalský
; Department of Environment´s Protection and Zoology, Faculty of Agrobiology and Food Resources, Slovak University of Agriculture in Nitra, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, The Slovak Republic
Milan Macák
; 2Department of Sustainable Agriculture and Herbology, Faculty of Agrobiology and Food Resources, Slovak University of Agriculture in Nitra
Jana Urminská
; Department of Environment´s Protection and Zoology, Faculty of Agrobiology and Food Resources, Slovak University of Agriculture in Nitra, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, The Slovak Republic
Peter Ondrišík
; Department of Environment´s Protection and Zoology, Faculty of Agrobiology and Food Resources, Slovak University of Agriculture in Nitra, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, The Slovak Republic
Sažetak
Cieľom práce bolo zistiť vplyv rôznych dávok organických hnojív (maštaľného hnoja a biokalu) na výskyt pôdneho edafónu s dôrazom na druhy čeľade Carabidae. Počas rokov 2001 až 2003 sa metódou
zemných pascí realizovali zbery pôdneho edafónu. Zbery sa uskutočnili v Kolíňanoch s celkovou plochou územia 9 000 m2, na piatich variantoch (1. variant - nehnojená kontrola; 2. variant - 25 t maštaľného hnoja.ha-1; 3. variant – 50 t.ha-1 biokalu; 4. variant – 50 t.ha-1 maštalného hnoja; 5. variant – 100 t .ha-1 biokalu). Na uvedených piatich variantoch sa získalo 59 054 exemplárov pôdneho edafónu, patriacich do 23 skupín. Do modelovej čeľade Carabidae
patrilo 21 189 jedincov, v rámci ktorých bolo determinovaných 25 druhov. Hodnoty druhovej identity podľa Jaccarda (IA) sa pohybovali od 45,45 do 71,43 % a hodnoty identity dominancie (ID) boli v intervale od 94,20 do 97,72 %. Hodnoty diverzity (d) dosiahli 0,5406 až 0,8986. K dominantným druhom možno zaradiť druh Harpalus rufipes (De Geer, 1774), ktorý sa vyskytuje na suchých až polovlhkých, prevažne svetlých stanovištiach. Hodnoty jednotlivých
variantov sú ovplyvňované množstvom inputov organickej hmoty do pôdy, ktorá má vplyv pri formovaní vyhranených spoločenstiev s charakteristickou druhovou skladbou. Pri porovnávaní jednotlivých variantov vo vzťahu k výskytu zooedafónu sa najlepšie prejavil variant hnojený biokalom v dávke 100 t.ha-1.
Ključne riječi
chrobáky; bystruškovité; Harpalus rufipes (De Geer, 1774); pôdny edafón; organická hmota; maštalný hnoj; biokal
Hrčak ID:
35407
URI
Datum izdavanja:
28.11.2008.
Posjeta: 1.648 *